Fstab

Súbor /etc/fstab je textový súbor a každej partícii prislúcha jeden riadok.

Ukážkový súbor fstab:

jano@srv2 ~ $ cat /etc/fstab
#
# /etc/fstab
# Created by anaconda on Tue Oct 18 12:51:49 2011
#
# Accessible filesystems, by reference, are maintained under ‘/dev/disk’
# See man pages fstab(5), findfs(8), mount(8) and/or blkid(8) for more info
#
/dev/sda2             /                               ext4    defaults        1 1
/dev/sda1             /boot                       ext4    defaults        1 2
tmpfs                    /dev/shm                tmpfs   defaults        0 0
devpts                  /dev/pts                  devpts  gid=5,mode=620  0 0
sysfs                    /sys                         sysfs   defaults        0 0

Súbor /etc/fstab má 6 položiek.

Prvá položka môže mať rôzne tvary. Najjednoduchšie je zadať tvar, ktorý sme opísali v článku disky I. V prípade, že sa jedná o usb disk, jeho adresa sa po odpojení a následnom pripojení môže meniť. Preto je lepšie používať UUID (Universally unique identifier) alebo Label. Label na disk si môžeme definovať príkazom e2label. Napríklad:

root@srv2 ~ $ e2label /dev/sdc1 Zalohy
root@srv2 ~ $

V prípade, že by sme mali aj iný disk označený rovnakým názvom, mohlo by dôjsť ku kolízii. Preto je výhodnejšie použiť univerzálny identifikátor UUID. Zistiť identifikátor môžeme samozrejme viacerými spôsobmi.

root@srv2 ~ $ ls -l /dev/disk/by-uuid
total 0
lrwxrwxrwx 1 root root 10 2011-11-20 12:22 eb177e34-f7d6-4f67-88a6-1656c79523aa -> ../../sda1
lrwxrwxrwx 1 root root 10 2011-11-20 12:22 bca045bf-50f7-4584-afa9-fb4b1610a159 -> ../../sda2
root@srv2 ~ $

Prípadne druhá možnosť je priamo získať túto informáciu z disku:

root@srv2 ~ $ blkid /dev/sda1
/dev/sda1: UUID=”eb177e34-f7d6-4f67-88a6-1656c79523aa” TYPE=”ext3″
root@srv2 ~ $

Potom do /etc/fstab uvedieme:

root@srv2 ~ $ cat /etc/fstab
# Entry for /dev/sda1 :
UUID=eb177e34-f7d6-4f67-88a6-1656c79523aa /boot ext3 relatime 1 1
# Entry for /dev/sda2 :
UUID=bca045bf-50f7-4584-afa9-fb4b1610a159 / ext3 relatime 1 2
root@srv2 ~ $

Pri takomto definovaní disku, resp. partície bude stačiť zadať len časť príkazu mount. Ak chceme pripojiť napríklad disk /dev/sdc1, ktorý sme si nadefinovali, postačí zadať čo chceme pripojiť alebo kam chceme pripojiť. V oboch prípadoch systém najskôr pozrie do súboru /etc/fstab a následne si ďalšie potrebné možnosti už doplní sám.

root@srv2 ~ $ mount /mnt/disk
root@srv2 ~ $

root@srv2 ~ $ mount /dev/sdc1
root@srv2 ~ $

Možnosti pripojenia si môžeme voliť samostatne, samozrejme že nemôžeme dať pripojiť koreňový adresár v ro (read only) móde. Vypíšem niekoľko možností:

Jednotlivých možností je viac, záleží aj od typu súborového systému. Ak máme viac nepripojených diskov, môžeme ich pomocou príkazu mount -a pripojiť všetky naraz.

WordPress SEO fine-tune by Meta SEO Pack from Poradnik Webmastera